Menu
Zaujímavosti
Texas 2010
Pár mesiacov po návrate z Wyomingu, prišiel mail od Vaška Bořánka, že som pozvaný na kurz s Martinom Blackom, blízko Českých Budejovíc a mám zobrať nejaké sedlá, a tak
Keďže robím sedlá na zakázku, málokedy mám niečo na sklade, zobral som moje staré, jazdené. Meno Martin Black som dovtedy poznal len z amerických časopisov a DVD, ale keď už je tu za rohom, treba využiť šancu stretnúť takú kapacitu. A tak sa stalo, že popri všetkom tom kurzovaní a jazdení sa Martin ocitol uprostred kruhu dychtivých poslucháčov pri vystavených sedlách kolegov sedlárov, kde každý dostal pár rád ohľadom funkčnosti jednotlivých prvkov sedla. Večer si ma Martin zavolal a pri víne sa len tak medzi rečou zmienil, že to moje staré ošúchané sedlo je dosť fajn a či by som nemal nič proti tomu, keby predával moje sedlá v Amerike. Tak som sa zamyslel a vravím, že by mi to asi až tak nevadilo. Dohodli sme detaily a po skončení kurzu sme sa rozlúčili s tým, že sa čoskoro uvidíme.
Ten čas prišiel v decembri na druhom ročníku Legacy of Legends, akcie poriadanej na počesť Raya Hunta a Toma Doranca a za účelom šírenia ich myšlienok. Zbalil som sedlo a zubnú kefku do veľkej tašky, sadol na lietadlo a šup zas raz za mláku. U nás bolo mínus 15°C, v Dallase plus 20. V Európe rušili kvoli snehu lety, v Texase chodili baby ešte v šortkách a krátkych tričkách. Z letiska do Fort Worth je to hodný kus cesty, hlavne s dvadsaťkilovou taškou a bez auta, ale na Západe sú ľudia ochotní pomôcť a tak po troch jazdách busom a jednej vlakom ma posledný šofér vysadil na rohu historického centra Fort Worth, známeho ako Stockyards. V dobách veľkých presunov stád tu bola posledá zastávka pred vstupom na indiánske územie. 
Spravím len pár krokov ku skupinke ľudí na ulici aby som sa spýtal na cestu, keď niekto povie:"To je on.
Ty si ten zo Slovenska? " Hej, hľadám jeden hotel. "Práve si ho našiel, už ťa čakáme" A tak začalo priateľstvo s Paulou, hoteliérkou v Miss Molly´s. Po pár hodinách vláčenia ťažkého bágla som zrelý na oddych, ale aj tak si ešte dáme prechádzku po zaujímavých miestach Stockyards, kde stretávame starých kovbojov,ľudí v dobových kostýmoch, každý tu Paulu pozná. Večer si pozriem každú z tematicky zariadených izieb hotela, a až keď sa zapíšem, niekto mi povie, že tu už skoro sto rokov straší. To čo je teraz Miss Molly´s Hotel bol za čias Divokého Západu bordel, ktorý zažil veľa vrážd zo žiarlivosti. Asi sto metrov ďalej je ešte jedna historická budova, Stonehouse, ktorá slúžila ako nocľaháreň pre kovbojov a medzi nimi bol cintorín, v oboch budovách straší. Nesrandujem, už roky sem chodia týmy lovcov duchov a vyhlásili tento hotel za jedno z desiatich najstrašidelnejších miest v Amerike. Celý večer mi potom rozprávali historky o domácich duchoch, doteraz mi z toho behá mráz po chrbte.
Ráno začína Legacy of Legends, v Stockyards Coliseum, veľkej aréne kde sa každý víkend koná rodeo. Známi horsemani aj mne neznámi, diváci a sedlári naplňajú vstupnú halu,idem rovno do hľadiska sledovať bohatý program. Každý deň je program rozdelený na ukážky práce žiakov a priateľov Raya Hunta v rôznych jazdeckých aktivitách. Ako prezentátori sú tu Buck Brannaman a Martin Black, cuttingový tréner Dough Jordan, parkúrová trénerka Melanie Smith Taylor a vdova po Rayovi Carolyn Hunt. Pomocný personál Peter Campbell, Kip Fladland,Tom Curtin, Reata Brannaman a pár ľudí, ktorých mená mi unikli.
Začína sa obsadaním mladých koní v podaní Martin a Buck, dva kone a dvaja horsemani v jednej kruhovke, zaujímavý pohľad na dva štýly práce dvoch špičkových horsemanov. Nasleduje cutting s Doughom Jordanom a po obede parkur, práca v A ohrade s Martinom a neskôr práca so stádom a lasovanie s Martinom a Buckom. Pomedzi to všetko príbehy o Rayovi a Tomovi od ich priateľov. Cez niektorú z prestávok vyhľadám Martina, že som tu a mám sedlo na testovanie, zrazím sa aj s Buckom a veľmi ma potešilo, že si ma popri tých tisískach ľudí, čo každý rok stretne ešte pamätá a nezabudol moje meno, stretávam aj Kenta Freckera,s ktorým sme boli spolu vo Wyomingu na Buckovom ranči.
Ďaľší deň program pokročil o krok ďalej, som striedavo v hľadisku, v Kentovom stánku, alebo v mestečku. Večer ideme prebrať obchodné veci s Martinom Blackom a jeho ženou Jennifer do steakhousu, v ktorom rád večeral aj Džejár so seriálu Dallas. Po príjemnej večeri sa idem prejsť po meste. Je víkend, ľudia sú všade, na uliciach hrajú rôzni umelci, v baroch živá hudba, za Coliseom je najväčšia westernová tančiareň na svete, hemží sa to tu kovbojmi, ktorí prišli na rodeo ako diváci alebo jazdci...
Tretí deň Martin aj Buck jazdia na čerstvo obsadnutých koňoch, znova sa cuttuje, skáče, lasuje. Perlička a zlatý klinec programu bol, keď v rámci ukážok všestrannosti Rayovych metód, všetci prezentátori skákali cez prekážky, Buck na nohatom parkurákovi v anglickom sedle, Martin na svojom rančovom bridle horse v plnej poľnej( vo Wade s lasom a chapsami), Dough na cuttingovom koni v cuttingovom sedle, všetkým to išlo ako po masle, hoci to ich kone robili po prvý raz. Zakončili to spoločne niekoľkými príbehmi o Tomovi a Rayovi a tombolou so sedlom za 4000,- dolárov ako hlavnou cenou. Večer sa lúčim so známimi, ktorí už musia ísť a som pozvaný na raňajky s Carolyn Hunt.
Pondelok ráno. Martin musel včera odísť a ja bez auta nemám ako dostať sedlo do Sangeru, tak čakám v Stockyards Hoteli na Carolyn,aby sme to prebrali pri raňajkách. Nakoniec to bol jeden z naj zážitkov tohto víletu. Buck Brannaman, Carolyn Hunt, Peter campbell, Tom Curtin, dvaja ďalší horsemani a jeden sedlár zo Slovenska za jedným stolom v mexickej reštaurácii. A zas možem rozmýšľať ako som sa sem dostal...
Zajtra letím do Chicaga na iné stretnutie s iními ľuďmi, ale dnes ešte chcem nasiaknuť atmosférou tohto miesta. Stockyards má chodník slávy ako v Hollywoode, len miesto odtlačkov rúk filmových hviezd sú tu texaské hviezdy s menami slávnych kovboyov, šerifov, banditov,hercov z westernov, spisovateľov... Odfotil som si hviezdu Louisa L´Amoura a Marka Twaina, pred dverami hotela má hviezdu John Wayne. Cez ulicu je jeden z najslávnejších kovbojských obchodov Leddy´s, kde ručne šité čižmy stoja od 700 dolárov. Osobne som navštívil westernový obchod Ryon´s, kde som si cez katalóg objednal svoje prvé Wranglery v roku 1997. Dvakrát denne ženú cez mesto kovboji v dobových kostýmoch stádo longhornov. Za mestom sú ohrady pre dobytok a stará železničná trať. Je to miesto, kde sa ľudia so srdciami kovbojov nenudia.
Odlietam ešte za tmy, Martin bude testovať prvé zo sediel na ranči v Sangeri, kým budem v Chicagu aj keď už budem dávno doma, peniaze zaň venujem ako sponzorský dar na ďaľší ročník Legacy of Legends v Las Vegas 2012, fotka v tom sedle skončí ako Martinova profilovka na Facebooku. 
Sedlo si obľúbi Wade Black, Martinov syn a vnuk Raya Hunta, ktorého stretnem neskôr vo Francúzsku a potom v Idahu na ďaľšej ceste za svojím osudom. Ale to je už iný príbeh...